Nasledujúca stará novinka Vám ponúka príbeh o dobrom mužovi, dobrej Marienke, ktorá sa zmení na riadnu mršku, o čudnom čaji a o krivom pasákovi. Ale pozor – nie je pasák ako pasák.
Jozef bol šťastný, staral sa vždy poctive o rodinu a sporil, aby svojim milým zaistil lepšiu budúcnosť. Za roky nasporil toľko, že si mohol kúpiť menšie hospodárstvo. Mal tiež niekoľko kravičiek, predával mlieko a tak dlh ubýval a rodina žila v udánlivej spokojnosti.
Poneváč nemohol sám hospodárstvo obstarať, najmul si pasáka v osobe 21ročného Matuša Drigela z Hruštiny, krivého a nepodareného človeka.
Mužov bystrý zrak naraz zbadal akúsi čudnú zmenu v chovaní ženy a preto jej dohováral. Ona roniac krokodílové slzy, kajala sa z hriechu a dobrý muž jej odpustil.
Zlý duch však nedal pokoja. V hlavách milencov uzrel zlý zámer. Zbaviť sa nepohodlného muža. A tak pekná žena s krivým milencom sa dohovorili, že starostlivého otca rodiny otrávia.
Dňa 6. februára ráno išiel muž do služby. Žena mu uvarila čaj a muž ho vypil, ačkoľvek sa mu zdal akosi odporný a odišiel do služby. Avšak na ceste v Lipt. Sv. Mikuláši to ďalej neišlo, musel službu prerušiť a v Žiline išiel k lekárovi, ktorý ustálil predbežne chrípku. Majúc akési podozrenie, uhodil doma priamo na ženu, že ho chcela otráviť.
Táto z počiatku zapierala, ale nakoniec predsa doznala, že skutočne bol v čaji jed, že ona však nič, to že zrobil všetko pasák.
Išiel tedy D. na četnícku stanicu v Žiline, ktorá zahájila hneď stopovanie. To bolo v piatok. Až v pondelok dopol. našli hrdinu-pasáka v stodole v slame strachom sa chvejúceho, kde ztrávil celú túto dobu bez jedla a pitia.
Po výsluchu ešte viac zkrivený a duševne zdecimovaný, svalujúc všetku vinu na Marienku, bol pasák dodaný do súdnej väzby a súčasne putovala tam aj neverná žena. Prípad vzbudil veľké vzrušenie a nešťastného radného muža a jeho nevinné deti každý ľutuje.
KRIVÝ PASÁK A NEVERNÁ ŽENA. Tragický osud starostlivého otca rodiny. Čudný milostný pomer a zradný čaj. In Slovenská krajina, č. 40, streda 18. februára 1931
Pani obdivuje krásu prírody a hovorí: „Aké krásne, aké nádherné, človek by sa tu mohol očami napásť dosť a dosť.“
Pasák: Len sa napaste. Mne je jedno, či mám o jednu kravu viac alebo menej.
VESELÝ KÚTIK In. Slovenská pravda, roč. IX., č. 4, piatok 27. január 1928
Život ako príbeh 
Pridaj komentár